Cieľom prednášajúcich odborníkov na konferencii v Prahe s podtitulkom O VÝŽIVE SERIÓZNE bolo ukázať, ako náš organizmus nakladá s jedlom, a aký vplyv má to, čo zjeme na naše zdravie.
MUDr.Matej Kohutiar opísal všetky metabolické procesy a biochemické reakcie v ľudskom organizme a ich vzťah k bunkovému systému. Metabolizmus človeka , ktorý prebieha hlavne v pečeni, svalovom a tukovom tkanive sa v priebehu evolúcie prispôsobil individuálnym potrebám a za fyziologických okolností sú prednostne využívané molekuly tukov a jednoduchých sacharidov. V prípade zlyhania kompenzačných schopností môžu nastať zmeny na molekulárnej úrovni, ktoré sú podkladom ochorení.
Zástupkyňa hormonálnej terapie obezity PharmDr. Margit Slimáková sa zamerala na vysvetlenie rozdielov medzi kalorickou a hormonálnou teóriou obezity. Vysvetlila význam konzumácie základných potravín s maximálnym obmedzením cukrov, ktoré podporujú vznik inzulínovej rezistencie. Tá býva vo väčšine prípadov základnou príčinou obezity a cukrovky. Jej odporúčanie: „Vráťte sa do kuchýň a varte ! „.
Zaujímavou prednášku mal Vít Schlesinger, ktorý sa vo svojej praxi zaoberá tzv.sporthackingom -prepojením stravy, regenerácie a mentálnej prípravy. Vysvetlil pojem hormeze a recept na šťastný život – správne dýchať, otužovať sa, saunovať a dodržiavať optimálnu životosprávu.
Odborník z Írska chemický inžinier a špecialista na koreňové príčiny chronických ochorení Ivor Cummins objasnil objasnil ich pojem, príčiny a mechanizmy, ktoré ich spôsobujú. Dôležitýn ukazovateľom ochorenia srdca je CAC skóre ,ako ukazovateľ kardiovasklulárneho rizika. Inzulínová rezistencia je najdôležitejší rizikový faktor pri KVCH ochorení, ale môžeme ho riešiť a zpomaliť progresiu správnou výživou a celkovou zmenou životného štýlu.
MUDr. Ondřej Nývlt zo Sveta zdravia sa zameral na rizikové faktory metabolického syndromu a ich výskyt v ich poradňách. Porovnal ich s výsledkami štúdie MONICA v časti európskej populácie za posledných 10 rokov, ktorá bola zameraná na osoby s nadváhou a obezitou. Nárast obezity je o 10-40 %, a až dvojmásobný v Anglicku. Na základe vysledkov štúdie MONICA WHO vyhlásiia obezitu za epidémie 21.storočia.
Osobne ma zaujala prednáška prof.MUDr.Libora Vítka, ktorý vysvetlil pojem a význam termínu mikrobióm, ktorý je súborom všetkých mikroorganizmov osídlených v tele, pričom v každej bunke je 10 baktérií a až 100 virov. Mikrobióm sa prenáša z matky na dieťa a v priebehu života sa mení a je ovplyvnený životným štýlom, spôsobom výživy a stravou. Ďaľšími faktormi, ktoré vplývajú na jeho existenciu sú hormonálna antikoncepcia, spôsob pôrodu, umelá výživa, liečba antibiotikami, operácie mandlí a diétne zásahy- pôsty. Črevný mikrobióm ovplyvňuje aj hospodárenie s energetickými zdrojmi a má vzťah k nadváhe a metabolickým ochoreniam, a k mozgovej činnosti. Podľa vyjadrenia prednášajúceho “ cielenou zmenou črevného mikrobiómu môžeme znížiť nadváhu“.
Ing. Hana Střítecká hovorila o kvalite potravín, dozorových organizáciách, ktoré kontrolujú potraviny, bezpečnosti potravín a čo by mal vedieť spotrebiteľ o potravinách, a ako by mali byť označené.
Vzťahom medzi priemyselným spracovaním potravín a metabolickými poruchami sa zaoberal molekulárny biológ Gábor Erdosi z Maďarska. Gastrointestinálna fyziológia objasňuje, ako spracovanie potravín s vysokým obsahom bielkovín, tukov a sacharidov vplýva na hormonálnu odpoveď organizmu. Spôsob spracovania potravín, rýchlosť a oblasť vstrebávania majú zásadný vplyv na sekréciu hormónov.
Škoda, že odpadla prednáška Dr.Aseem Malhotra z Veľkej Británie, aktivisty za lepšie zdravie, na ktorú som sa veľmi tešila.